A sviečka už len horela...

Autor: Zuzana Tesková | 27.1.2011 o 19:56 | (upravené 27.1.2011 o 20:15) Karma článku: 4,06 | Prečítané:  644x

Je koniec. Bodka. Ticho a prázdnota. V hlave je tma... Sedíš pri stole plnom prázdneho papiera a snažíš sa zapáliť sviečku. Tú, ktorá už dávno vyhorela. Vyťahuješ novú, zrazu nevieš nájsť zápalku. Pred chvíľou tu bola, no teraz je fuč. Vyparila sa zničoho nič. Možno je to dobre. Možno, by sa použiť aj tak nedala.

Ale,... čo ak práve ona bola tou, ktorú si potreboval. Neviem. No viem, že je preč a už sa nevráti.

Mnohí na ňu tak dlho čakali. Ona však neprišla. Snažili sa ju nájsť v tej plnej, napratanej zásuvke slov a pocitov. Spomienok a túžob... Neuvedomili si však to hlavné. Zakiaľ hľadali tú starú zápalku, prišla nová. Tisíce nových. Oni ich však nevideli lebo pred sebou mali obraz tej starej. To im zatemnilo zrak.

A sviečka čakala a čakala. Vždy tam bola a vždy aj bude. Verte či nie, je pri nej aj zápalka. Vždy bola a vždy aj bude. Tá čo je tak ďaleko a tak blízko. Tá ktorú do dlaní nechytíš a predsa sa ťa môže dotknúť.

Je to ona nehynúca a stále premenlivá inšpirácia.

Sviečka potrebuje svoju zápalku. Bez nej stráca význam. Vďaka nej žije. Rovnako ako umelec musí čerpať z niečoho konkrétneho a predsa všeobecne nazývaného - inšpirácie.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

O zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

TECH

Postavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti.


Už ste čítali?